Hodiny gréčtiny je krátky, intenzívny román od Han Kang, ktorý sleduje ženu, ktorá stratila schopnosť hovoriť, a muža pomaly prichádzajúceho o zrak.
V triede starogréčtiny obaja hľadajú cestu späť k jazyku a k svetu a kniha kladie otázku, či sú slová nevyhnutné na blízkosť alebo či stačí prítomnosť, dotyk a pohľad.
Príbeh sa pomaly rozvíja, sústreďuje sa na detaily, gestá a ticho namiesto veľkých dramatických zvratov, čo mnohé scény robí emočne silnými.
Vyšiel v Južnej Kórei v roku 2011 a získal širší ohlas po tom, ako Han Kang v roku 2024 získala Nobelovu cenu za literatúru; do slovenčiny ho preložila Mária Skáčiková.
Mladá žena pozoruje svojho lektora gréčtiny pri tabuli. Pokúša sa hovoriť, ale je nemá. Prednášajúci cíti, že ho mĺkva žena priťahuje, kým pomaly, deň za dňom, prichádza o zrak. Čoskoro sa ukáže, že ich spája aj hlbšia bolesť. Ona v priebehu pár mesiacov… ...
Mladá žena pozoruje svojho lektora gréčtiny pri tabuli. Pokúša sa hovoriť, ale je nemá. Prednášajúci cíti, že ho mĺkva žena priťahuje, kým pomaly, deň za dňom, prichádza o zrak. Čoskoro sa ukáže, že ich spája aj hlbšia bolesť. Ona v priebehu pár mesiacov prišla o matku aj o nárok na starostlivosť o dieťa. On vyrastal striedavo v Kórei a Nemecku, cíti sa rozpoltený medzi dvomi jazykmi a kultúrami a bojí sa straty vlastnej nezávislosti. Hodiny gréčtiny sú príbehom dvoch obyčajných ľudí, ktorí sa stretli v ťažkej životnej etape – muža prichádzajúceho o zrak a ženy, ktorá stratila schopnosť hovoriť. Napriek tomu sa navzájom priťahujú. Obaja postupne objavujú hlbokú spolupatričnosť a ich hlasy sa prelínajú s prekvapivou krásou, keď prechádzajú z tmy do svetla, z ticha do dychu. Hodiny gréčtiny sú aj nežným ľúbostným listom ľudskej intimite a spojeniu – románom, ktorý prebúdza zmysly, románom, ktorý farbisto vykresľuje podstatu toho, čo to znamená byť nažive. Grafika obálky: Nikola Janíčková