História sa prepísať nedá. A ani vymazať. Nedá sa tváriť, že sa niečo nestalo, keď sa to v skutočnosti stalo. No Sovietsky zväz a krajiny, ktoré „slepotu“ uznávajú až doteraz by na to mohli mať iný názor. Sú expertmi v popieraní pravdy. Idú až do takých extrémov, že je to niekedy tragikomické. A presne taká bola táto kniha. Smejete sa cez slzy. Čo iné človeku zostáva? Iba sa bezmocne prizerať[...]
Mladý vdovec Alexander sa na začiatku 21. storočia prisťahuje do nového bytu s niekoľkomesačnou dcérou. Len čo od nového bývania prevezme kľúče, pripletie sa mu do života suseda, vyše deväťdesiatročná pani, u ktorej sa začína rozbiehať Alzheimerova choroba.… ...
Mladý vdovec Alexander sa na začiatku 21. storočia prisťahuje do nového bytu s niekoľkomesačnou dcérou. Len čo od nového bývania prevezme kľúče, pripletie sa mu do života suseda, vyše deväťdesiatročná pani, u ktorej sa začína rozbiehať Alzheimerova choroba. Alexander o jej životný príbeh nemá záujem, no Tatiana Alexejevna je neodbytná. Nechce, aby sa zabudlo na hrôzy, ktoré ľudia zažili počas Stalinovej diktatúry, na neľudské zaobchádzanie, na vojakov, ktorých vlastná krajina považovala za trestuhodných zradcov len preto, lebo sa počas vojny dostali do zajatia. Tak ako Ľoša, otec ich malej Asky. Jeho meno našla - ako zamestnankyňa ministerstva - v zoznamoch Červeného kríža, ktoré mala prepisovať. Má ho vygumovať? Zachráni tak svojho muža, alebo tým ohrozí celú rodinu? Saša Filipenko strávil v archívoch Červeného kríža v Ženeve dlhé hodiny a dni, aby na záznamoch, ktoré tam našiel vystaval tento príbeh. Príbeh o gumovaní dejín i ľudských životov. Príbeh, v ktorom dve generácie uzavrú pakt proti zabúdaniu. Sú veci, ktoré si treba navždy pamätať. Dizajn a sadzba Matúš Hnát
