Ľubomír Jaško

Investigatívny americký novinár a spisovateľ Gerald Posner napísal knihu Hitlerove deti, ktorá sa zaoberá osudmi detí nacistických pohlavárov a ako jedna z prvých priniesla výpovede ľudí prehovárajúcich pod svojimi skutočnými menami. Posner sa snažil vypátrať väčšinu týchto potomkov, no hoci často uspokojivo získal rozhovory, mnohí odmietli hovoriť; medzi tými, ktorí sa ozvali, sú synovia Hansa Franka, synovia Rudolfa Hessa a Josefa Mengeleho a dcéra Hermanna Göringa, ako aj deti menej známych spolupracovníkov. Potomkovia sa museli vyrovnať s hriechmi svojich otcov — niektorí boli po norimberských procesoch prepustení, iní prežili dlhé roky väznení v špeciálnych zariadeniach.

Pri čítaní knihy Jamesa Nestora sa vám môže stať, že na chvíľu prestanete dýchať — z prekvapenia, ale aj na autorov pokyn; správne dýchanie je umenie zachraňujúce život. Dýchanie robíme približne 25‑tisíckrát denne bez rozmýšľania, no pandémia pripomenula jeho význam, lebo mnohí s ochorením bojujú o dych a zotavujú sa trpezlivým cvičením správneho dýchania; preto treba vrátiť stratené umenie dýchania do centra pozornosti. Novinár James Nestor zo San Francisca, známy knihou o hĺbkovom potápaní, prednášal na medicínskych fakultách, vystupoval v médiách a v spolupráci s morským biológom Davidom Gruberom pomocou nových technológií skúmal komunikáciu veľkých morských cicavcov.

Zbierka esejí o kresťanstve, zostavená redaktorkou magazínu Der Spiegel, je sympatická, lebo jej autori sú prevažne novinári píšuci civilným štýlom a texty sa vyhýbajú umelému či sladkastému cirkevníckemu jazyku. Vďaka tomu kniha neprináša bezhraničný obdiv ani jednostrannú averziu, ale ponúka pokojný, vyvážený spôsob poznávania a uvažovania. Kresťanstvo natrvalo formovalo myslenie, hodnoty a kultúru Európy a zároveň zostáva celosvetovým náboženstvom s najväčším počtom prívržencov. Nie je to jednofarebný monolit, ale rozmanitá tradícia zahŕňajúca svätých aj fanatikov, pokrytcov aj veľkodušných humanistov, násilných bojovníkov aj jemných intelektuálov.

Branislav Kovár, skúsený archeológ, sa venuje kolapsu civilizácií, pričom ho táto téma oslovila počas výskumu mayského Uaxactun. K tomu pribudli dlhová kríza, arabské revolúcie a pandémia Covid-19, ktoré podnecujú existenčné otázky, či môže skolabovať aj „naša“ civilizácia a či hlavnou hrozbou nie je neschopnosť vnímať signály úpadku. Kniha spája dôveru v renomovaných bádateľov s vlastným bádaním autora, čo ju robí vážnejšou než bežné encyklopedické súhrny.

Anton Hruboň v zbierke esejí prináša eseje o živej minulosti, ktoré ukazujú, že minulosť nie je uzavretá. Autor sa nevyhýba poctivej historickej práci: zrekonštruoval príbeh Alexandra Macha a pripravil Ľudácku čítanku. Uprednostňuje skúmanie Tisovho vojnového režimu ako priestor pre „trek do hlbín svedomia“ a chápe dejepisectvo ako kritickú disciplínu, ktorá pomáha porozumieť súčasnému svetu. Zároveň volá po jasných postojoch, lebo diplomatické hry s pojmami zjemňujú realitu; nacizmus aj fašizmus sú podľa neho odsúdeniahodné ideológie.

Rado Baťo píše, že ekonomické dejiny moderného Slovenska sú viac než štatistiky a odrážajú charakter štátu a úbohosť jeho politických lídrov, pričom „tatranský tiger skapal“ a odniesli si to nevinní. Bývalý ekonomický novinár a politický konzultant napísal dôsledné dejiny „od koruny po koronu“ a vyzdvihuje typické slovenské problémy: nedôslednosť, neschopnosť, malichernosť a nedostatok odvahy. Baťo tvrdí, že nestačí iba prestať kradnúť — treba riešiť bláznivé rozhodnutia, ktoré viedli k premárneným životom a odvrátiteľným úmrtiam, pretože Slovensko síce je bohaté, no premrhalo potenciál stratou ambícií a voľbou hochštaplerov.