Ľubomír Jaško

Kniha sústreďuje rozsiahlu kapitolu Antona Hruboňa venovanú slovenskému fašizmu, ktorú dopĺňajú štúdie mladých historikov o prejavoch fašizmu v prostredí menšín a kapitola Mareka Syrného o antifašizme. Autor systematicky sleduje vývoj od záveru rakúsko‑uhorskej monarchie po vznik slovenského štátu a dokumentuje momenty, v ktorých sa politika na Slovensku buď opatrne, alebo otvorene inšpirovala politikou Mussoliniho a Hitlera. Upozorňuje pritom, že fašizmus stále oslovuje časti spoločnosti s prisľúbením radikálnych „vyčistení“, ktoré by však viedli k porušovaniu základných práv, a že protifašistický postoj nie je nikdy automatický, ale vyžaduje si pozornosť, vytrvalosť a odvahu.

V literárnej reportáži Na dne v Paríži a Londýne George Orwell po návrate z Barmy ponára čitateľa do života najchudobnejších, a jej vydanie v slovenčine je dôležitým vydavateľským rozhodnutím. V prvej časti opisuje kruté podmienky umývačov riadov — dlhé smeny, mizerné mzdy a postupnú stratu dôstojnosti, v druhej zas život londýnskych tulákov a ubytovní. Orwellova sonda je nekompromisná, bez sentimentu alebo idealizácie, a odhaľuje dehumanizujúci systém, ktorý ľudí uvrháva do pasce rutiny a beznádeje.

Mark Honigsbaum v knihe Storočie pandémií upozorňuje, že hoci fotografia vírusu je dôkazom poznania mikrosveta, v boji s novými chorobami je dôležitejšie vnímať širšie spoločenské príčiny a dôsledky pandémií. Storočná kronika zahŕňa najmä rozprávanie o španielskej chrípke, ktorá mala úmrtnosť dvadsaťpäťkrát vyššiu než bežná chrípka, no v povojnovej otupenosti nespôsobila také panické reakcie ako staršie epidémie cholery či moru. Menej známy príbeh z roku 1924 opisuje prípady v mexickej štvrti Los Angeles, kde sa objavili pacienti s príznakmi zápalu pľúc a vedci identifikovali morový patogén. Už vtedy sa ukázali riziká moderného sveta, keď miestni politici odmietali uznať realitu, aby nepoškodili povesť rozvíjajúceho sa mesta.