Denník Anny Frankovej prekreslili ako komiks
literatúry, prišli so spracovaním tejto témy i ďalší autori. Svojho komiksového vydania sa nedávno dočkala aj jedna z najznámejších kníh 20. storočia – Denník Anny Frankovej.
92
recenzií na blogu Historyweb
Ako vyzeralo storočie fašizmu a nacionalizmu na Slovensku?
Sumár recenzie
Kniha jedenástich esejí Antona Hruboňa NACIonaliZMY v nás: Eseje o živej minulosti (Bratislava: Paradigma Publishing, 2020) prináša neštandardný esejistický pohľad historika na 20. storočie na Slovensku.
Hruboň ostro, sarkasticky a často čierno vtipne rozpracúva témy ako fašizmus, nacizmus, slovenský nacionalizmus, postava Jozefa Tisa či marginalizovanie SNP a pritom akademické témy dokáže sprístupniť širšiemu publiku.
Texty sú provokatívne a pútavé; recenzentka vyzdvihuje ich význam pre verejnosť, zároveň však vytýka nedostatok popisov k ilustráciám a želala by si viac esejí — napriek tomu knihu vrele odporúča.
Cesta dejinami môže byť objavná i hravá
Cesta časom približuje dejiny sveta do detailov prepracovanými, premyslenými, zábavnými a hravými veľkoplošnými obrazmi.
Ako žili a umierali naši Detvania v dlhom 19. storočí?
Je to práca zdĺhavá a na začiatku sa zdá trochu nudná. Skoro sa však stane zaujímavou, pretože človek pozná každého v dedine.
Prežijeme vo svete po jadrovej apokalypse?
Kate Brown strávila štúdiom černobyľskej katastrofy a jej následkov celé desaťročie. Výsledkom dlhých rokov výskumu je najmä to, že nenazerá na Černobyľ ako na ojedinelú katastrofu...
Vzťah nacizmu a moderného umenia bol omnoho komplikovanejší, než by sa mohlo zdať
Kniha Umelci za Hitlera je predovšetkým knihou o modernistických umelcoch, ktorí sa silou mocou snažili zapáčiť Hitlerovi a nájsť si svoje – ideálne dobre platené – miestečko v nacistickom režime. Ich príbehy prinášajú na tento režim nový pohľad, ktorý nepôsobí práve upokojujúco.
Východopruský denník vám priblíži krutosť vojny
Sumár recenzie
Kniha Hans Graf von Lehndorff: Východopruský denník. Zápisky lekára z rokov 1945–1947 prináša civilný pohľad lekára pôsobiaceho v okolí Königsbergu na skončení druhej svetovej vojny. Popisuje strach z Červenej armády, príchod vojakov a rabovanie, jeho sovietske zajatie, úteky a pobyt v táboroch (Rothenstein), kde ako lekár bojoval proti epidémii brušného týfusu a úplavice, a tiež každodenný boj s nedostatkom potravín a liekov. Východopruský denník je výnimočná kniha, ktorá neposkytuje vojenské stratagemy, ale dôležitý pohľad do každodenného života civilistu a lekára v okupovaných oblastiach a vyvoláva vďaku za jedlo, teplo a mier.
Nyilašovci rozpútali v Maďarsku orgie násilia a vraždenia
Sumár recenzie
Gábor Zoltán v reportážnom románe Orgia (2016, preklad 2019, Absynt) zobrazuje extrémne násilie a sexualizované mučenie páchané nyilašovcami v Budapešti 1944–1945. Hlavná postava Renner, kresťan a majiteľ továrne, ktorý ukrýval Židov, sa postupne stáva z obete ich spolupáchateľom, cez jeho oči autor ukazuje, že vykonávateľmi brutalít boli obyčajní ľudia zo všetkých spoločenských vrstiev. Román je postavený na dôkladnom historickom výskume (povojnové súdne spisy, svedectvá, lekárske záznamy) a ťažké čítanie násilia, vrátane prítomnosti systematického sexuálneho násilia, autorka recenzie vníma ako niekedy nadbytočné, no zároveň nevyhnutné na zobrazenie neľudskosti nyilašovcov. Zoltánova výzva k spytovaniu pamäti miesta — otázka, čo sa dialo v domoch a na uliciach — poukazuje na kolektívnu amnéziu a význam témy aj pre regióny dnes patriace Slovensku.
Čo je to vlastne dejepis?
Sumár recenzie
Autor tvrdí, že pre rozvíjanie spôsobilostí žiakov v dejepise je nevyhnutný prístup k žiakom ako k celistvým osobnostiam a hľadanie spolupracujúcich sociálnych vzťahov. Metafora stromu slúži ako didaktický nástroj: korene – vzťah učiteľa a žiakov, kmen – vymedzenie a stupňovanie učebných cieľov, vetvy – rôzne učebné cesty a metódy, a listy, kvety a plody – konkrétne učebné situácie a historické pramene. Zároveň poukazuje na potrebu chronologicky usporiadaného učebného obsahu so „gramatikou“ modernej výučby dejepisu (čas, priestor, spoločnosť, moc, zmena) a na nutnosť reflexie učiteľa pri pohybe zdola nahor a späť v učení. Text napísal Doc. PaedDr. Viliam Kratochvíl, PhD., odborník na didaktiku dejepisu a tvorbu učebníc.
Zmizli Mayovia v pralese?
Sumár recenzie
Ruiny mayských miest v stredoamerickej džungli sú pripomienkou enigmatických kolapsov, pričom bežné predstavy o náhlom zmiznutí Mayov sú mylné — ich spoločnosť a potomkovia pretrvávali aj po páde klasickej éry. Mayovia obývali rozsiahle územie (Yucatán, Guatemala, Belize, časti Mexika, Salvádoru a Hondurasu) a vytvorili komplexnú civilizáciu s pyramídami, kalendármi a písomným systémom, z ktorého veľkú časť zničili španielski dobyvatelia (spálenie mayských rukopisov). V mayskej histórii sa v skutočnosti vyskytlo päť kolapsov, medzi nimi pád El Miradoru, zásahy Teotihuacánu vedené Siyaj K´hak´ okolo roku 378 a kolaps tikalskej hegemónie v polovici 6. storočia spôsobený spojenectvom Calakmulu a Caracolu. Po krátkom obnovení moci v 7.–8. storočí pod panovníkom Jasaw Chan K´awiilom (682–734) sa mayská klasická civilizácia nakoniec zrútila v 9.–10. storočí.