Nevyhnutnou podmienkou rozvíjania spôsobilostí žiakov v oblasti dejepisu je neustále hľadanie spolupracujúcich sociálnych vzťahov a prístup k žiakom ako k celistvým osobnostiam.
Didaktika dejepisu od uznávaného autora s dlhoročnou praxou vo výučbe dejepisu na základnej škole a gymnáziu – ako výsledok mnohých autorových seminárov s učiteľmi dejepisu na Slovensku i v Českej republike, aj so študentami na katedre, ktorí spoločne po… ...
Didaktika dejepisu od uznávaného autora s dlhoročnou praxou vo výučbe dejepisu na základnej škole a gymnáziu – ako výsledok mnohých autorových seminárov s učiteľmi dejepisu na Slovensku i v Českej republike, aj so študentami na katedre, ktorí spoločne po niekoľkých rokoch sformulovali všetky dôležité predpoklady k výučbe dejepisu. Publikácia je výrazom dlhoročného autorovho hľadania spôsobov, ako efektívne a zrozumiteľne vyučovať didaktiku a metodiku dejepisu. Autor sa totiž domnieva, že stále chýba model jej výučby, model, ktorý by výraznejšie konkretizoval a zjednodušoval teoretický i praktický koncept výučby didaktiky a metodiky dejepisu. Mal by to byť model, ktorý súčasne zdôrazňuje väčšiu spätosť medzi didaktikou a metodikou dejepisu. Dielo teoreticky a prakticky ilustruje cieľové zámery, ako v škole spolupracovať s mladšími žiačkami a žiakmi a postupne z nich utvárať kriticky mysliace celistvé osobnosti, prostredníctvom neobvyklej metafory, ktorá približuje podstatné úlohy vo vizuálne stvárnenom pohybe „hore a dolu“ od koreňov a naspäť ku koreňom metaforického stromu. Stelesňovanie týchto úloh sa tak stáva dôležitým predpokladom výučby (nielen) dejepisu na základných a stredných školách. Uvedený model didaktiky dejepisu umožní učiteľom:netradične hľadať to, čo môže byť nepísanou „gramatikou“ dejepisu, uvažovať jej prostredníctvom o žitom prítomnom vzťahu k minulosti, vstúpiť do rôznych sociálnych rolí, keď neustále vykonávame cieľovo orientačnú činnosť, aranžovať metódy výučby ako cesty učebným labyrintom, inscenovať učebné figúry ako výraz osobitosti, jedinečnosti i pestrosti našej výučby, uvedomovať si svoj ustavičný „pohyb hore a dolu“ vo výučbe dejepisu, aplikovať tento „pohyb“ na ostatné učebné predmety. Obsah: K predpokladom postupu I „Korene stromu“ ako metafora učiteľovej úlohy diagnostikovať a prehlbovať žitý prítomný vzťah svojich žiačok a žiakov k minulosti II „Kmeň stromu“ ako metafora učiteľovej úlohy plánovať svoju výučbu III „Vetvy stromu“ ako metafora učiteľovej úlohy aranžovať učebné cesty – metódy výučby IV „Vetvičky, listy, kvety a plody stromu“ ako metafora učiteľovej úlohy inscenovať učebné figúry V „Pohyb z vrcholu stromu k jeho koreňom“ ako metafora reflexie učiteľovej výučby i učenia sa jeho žiačok a žiakov Literatúra
