Autorka knihy sa zamerala na tradície Rómov, na ich kultúru, sociálne postavenie, všíma si ich názory na spoločnosť, skúma ich zvyky a obyčaje. Necháva Rómom priestor, aby sa slobodne vyjadrili, nehodnotí ich postoje a zmýšľanie. Aj vďaka tomu sa jej podarilo vytvoriť pomerne hodnoverný obraz o tejto skupine obyvateľstva, ktorý navyše podáva pútavým spôsobom. // BooKowski
HODNOTENIE: ***"Starší Cigáni z tábora Baro Vladka Auschwitz volali Ašfic. Nechápali, prečo ich Nemci kedysi povyháňali za drôty. Keď oplakali svojich mŕtvych, kúpili kone, vozy a dali sa na cestu. Nespomínali. Uplynuli roky. Jedného dňa v auguste si tábor všimol vojsko v lesoch. Tanky smerovali na juh k Československu. Vtedy CIgáni v zmätku poutekali na sever. Mysleli, si že je to znovu[...]
Jedna z najsilnejších výpovedí, aká kedy knižne vyšla! Lidia Ostałowska prvý krát publikovala tento súbor príbehov pred 15 rokmi a dodnes nestrácajú na svojej aktuálnosti. Bohužiaľ. Napriek mnohým rokom, aktivitám súkromných organizácií a medzinárodných… ...
Jedna z najsilnejších výpovedí, aká kedy knižne vyšla! Lidia Ostałowska prvý krát publikovala tento súbor príbehov pred 15 rokmi a dodnes nestrácajú na svojej aktuálnosti. Bohužiaľ. Napriek mnohým rokom, aktivitám súkromných organizácií a medzinárodných agentúr situácia Rómov stále zostáva zlá, často sa ešte zhoršuje. Žiaden postkomunistický štát nevypracoval zmysluplný model spolunažívania s rómskou menšinou, ktorá v próze bežných dní zostáva nepovšimnutá, avšak pozornosť budí výlučne titulkami médií o deportácii z Francúzska, o stavaní get na Slovensku, o zákaze žobrania v Poľsku. Cigán je Cigán ukazuje komplikovanosť rómskeho prostredia, na ktoré má vplyv mentalita gádžov a národná identita štátov, v ktorých žijú Limalo, Marika, Žutek, Badžo, Romek a veľa iných s poľským, bulharským, srbským, maďarským, českým či slovenským pasom.
