Byť nacistom je podľa mňa diagnóza, stav mysle a disfunkčnosť v oblasti emocionality a empatie. Akákoľvek forma neofašizmu a neonacizmu je potom len recidíva tejto závažnej mentálnej a sociálnej choroby.
Novinár Kazimierz Moczarski bol viac ako desať rokov väznený kvôli vykonštruovanému procesu. V roku 1949 sa delil o celu s generálom SS Jürgenom Stroopom, ktorý mal na svedomí tisícky ľudských životov. Vo väznici Mokotów vznikli Rozhovory s katom, ktoré vás oberú o dych. Najväčšia časť z nich sa sústreďuje na likvidáciu varšavského geta. V tomto momente zohral Stroop dôležitú úlohu –[...]
Mnohí si dnes nevieme rady s tým, či s fašistami diskutovať alebo nie. Dokážeme rozhovorom zmeniť svetonázor druhého človeka? Alebo sa máme pokúsiť pochopiť konanie, ktoré sa nám absolútne prieči? Poľský novinár Kazimierz Moczarski inú možnosť ako rozhovor… ...
Mnohí si dnes nevieme rady s tým, či s fašistami diskutovať alebo nie. Dokážeme rozhovorom zmeniť svetonázor druhého človeka? Alebo sa máme pokúsiť pochopiť konanie, ktoré sa nám absolútne prieči? Poľský novinár Kazimierz Moczarski inú možnosť ako rozhovor nemal – po druhej svetovej vojne sa totiž ocitol v jednej väzenskej cele s generálom SS a strojcom definitívnej likvidácie varšavského geta Jürgenom Stroopom. Zo vzájomných rozhovorov vo väznici Mokotów vznikla táto kniha, ktorú samotný autor nenazýva literatúrou, ale „správou“. Rozhovory s katom, to je mimoriadne silný dokument o vzostupoch a pádoch jedného z najsilnejších nacistických pohlavárov i o tom, ako hlboko zakorenené a aké nemenné bolo zlo a čierno-biele videnie Tretej ríše. Odkaz tejto knihy smerom k dnešku je zjavný aj po štyridsiatich rokoch od jej prvého vydania. Kniha Rozhovory s katom vychádza v preklade Milice Novákovej a s doslovom historika Dušana Segeša
