Kniha Asébia je recenzentom považovaná za nesprávne označený „román rieka“ — ide o genologické zavádzanie, ktoré len potvrdzuje nenaplnenosť epického plánu. Rukopis je v skutočnosti rozčlenený a fragmentovaný na tri novely s pretkaním poviedkového štýlu, čo súvisí s autorovým prerušovaným tvorivým procesom (práca trvala takmer dvanásť rokov) a s neschopnosťou rozpriestraniť fabulárnu látku do kroniky alebo eposu. Text sa prejavuje ako konvencionalizovaný postmoderný román: dominuje v ňom encyklopedické vypočítavanie zdrojov a sebareferencia, pričom dielo trpí topornosťou narácie a neautentickými dialógmi a násilnými presunmi do analytickej reflexivity. Napriek holdu 20. storočiu autor tieto vplyvy nepretavil cez možnosti metamoderny, takže výsledkom je skôr oneskorené epigónstvo než plodná syntéza inšpirácií.
Ján Mičko (1978) je prozaik, básnik, dramatik a esejista. Vydal dve poviedkové knihy Ako ustrážiť prítomnosť (2011) a Laterna magica (2013). Román Asébia: umenie pamäte je klasický román rieka, ktorého tok usmerňujú životné osudy troch mužov z rodiny… ...
Ján Mičko (1978) je prozaik, básnik, dramatik a esejista. Vydal dve poviedkové knihy Ako ustrážiť prítomnosť (2011) a Laterna magica (2013). Román Asébia: umenie pamäte je klasický román rieka, ktorého tok usmerňujú životné osudy troch mužov z rodiny Deverovcov: deda Jána – otca Alberta – syna Rudolfa, ktorým kontruje potulný ahasver Karibiku Melquisedec. Jeho životným osudom je objaviť Ruda, najmladšieho z rodu, ktorý by starému mágovi dopovedal príbeh strateného deda Jána, čím by sa, v prípade príbehovej zhody, prelomila uvalená kliatba a on by po sto rokoch života našiel vytúženú smrť. Príbeh románu „tečie“ meandrami času a okrem hľadania životného šťastia, domova, pokoja, prijatia, stabilných hodnôt, sprostredkúva aj autentickú sondu do života umelcov, murárov v emigrácii, zabudnutých seniorov, zákopovej vojny či vojnových zajatcov, ale aj mládeže na začiatku nového tisícročia. Román obsahuje aj množstvo polemík, filozofických odkazov, teologických presahov a symbolov. A práve v tomto zvláštnom prelínaní vonkajšieho a vnútorného sveta treba hľadať osobitosť tohto diela.