Jílek Café

Stanislava Chrobáková Repar v úvode knihy Prepad a iné básne (2023) popisuje, akým spôsobom ju k prekladu poézie Uroša Praha do slovenčiny inšpiroval útok v bratislavskom klube Tepláreň. Týmto gestom voči homofóbii otvára diskusiu o posune v oblasti ľudských práv v dvoch stredoeurópskych krajinách s totalitnou minulosťou. Slovinsko sa odlišuje od Slovenska aj v uznávaní manželstiev osôb rovnakého pohlavia. Autorská poetika Uroša Praha sa zaoberá motívom samoty a túžbou po naplnení, často kontrastujúc erotické a existenciálne prvky.

Richard Pupala zaznamenal úspech vo svete literatúry a jeho posledné dielo ukazuje na istú stávku na istotu, ktorá ho zaradila na long list Anasoft litery. Jeho práce boli vydané v renomovaných nakladateľstvách a získali pozornosť kritiky aj čitateľov. Pupalovu tvorbu charakterizuje komerčný záujem a schopnosť pracovať s populárnymi literárnymi motívmi. Jeho hororová próza obsahuje nielen prvky strachu, ale aj vnútorného napätia a bizarné momenty, čím navodzuje atmosféru tajomna a úzkosti.

V románe "Tam, kde číha vlk" spisovateľka Ajelet Gundar-Gošen ukazuje názory na izraelsko-palestínsky konflikt, pričom sa zaoberá aj psychologickými aspektmi postáv a násilím v spoločnosti. Príbeh sa odohráva v kalifornskom meste Palo Alto a zdôrazňuje vplyv konštrukcie spoločnosti na životy jednotlivcov.

Knihu Patchwork v bielej od Jany Bodnárovej možno označiť za minimalistický román s narušeným kompozičným postupom. V texte sa objavujú ruptúry a prekážky, ktoré kontrastujú s plynulosťou spájania fragmentov v predchádzajúcej próze autorky. Bodnárová v románe využíva symboliku patchworku na rozprávanie o ženách a ich postavení, avšak autorkin príbeh sa stáva chaotickým a protagonistka stráca svoju identitu v množstve námetov a postáv. Pomocou švočiek metaforicky ilustruje Bodnárová nerovnováhu v naplnení hlavnej témy a divergenciu od pôvodného zamýšľaného záberu knihy Patchwork v bielej.

Recenzia na túto knihu je pozitívna, s akcentom na dobre vybudované postavy a napínavý dej. Recenzent považuje knihu za výbornú a odporúča ju všetkým, ktorí majú radi napínavé príbehy.

Kniha Asébia je recenzentom považovaná za nesprávne označený „román rieka“ — ide o genologické zavádzanie, ktoré len potvrdzuje nenaplnenosť epického plánu. Rukopis je v skutočnosti rozčlenený a fragmentovaný na tri novely s pretkaním poviedkového štýlu, čo súvisí s autorovým prerušovaným tvorivým procesom (práca trvala takmer dvanásť rokov) a s neschopnosťou rozpriestraniť fabulárnu látku do kroniky alebo eposu. Text sa prejavuje ako konvencionalizovaný postmoderný román: dominuje v ňom encyklopedické vypočítavanie zdrojov a sebareferencia, pričom dielo trpí topornosťou narácie a neautentickými dialógmi a násilnými presunmi do analytickej reflexivity. Napriek holdu 20. storočiu autor tieto vplyvy nepretavil cez možnosti metamoderny, takže výsledkom je skôr oneskorené epigónstvo než plodná syntéza inšpirácií.

Juraj Červenák zmenil svoju tvorbu od pulpovej fantasy k historicko-dobrodružnému žánru, čím oslovil mainstreamový trh. Jeho nová kniha Zakliaty kláštor sa zaoberá westernovým prostredím v devätnástom storočí. Kompozícia a štýl jeho diel sa zdokonalili v cykle Šarkanove poklady, no podľa niektorých je jeho tvorba už na vrchole tvorivého potenciálu.

Zlom v čitateľskej percepcii Juraja Červenáka nastal v polovici desiatych rokov, keď autor odklonil od pulpovej sword‑and‑sorcery k historicko‑dobrodružnému žánru a cez najmä detektívne prípady Joachima Steina a Mateja Barbariča – iniciované románom Mŕtvy na Pekelnom vrchu (2013) – prerazil do mainstreamu. Novinka Zakliaty kláštor (2022) pokračuje v podobnom duchu: protagonistu Adamovi Šarkanovi autor dáva americkú skúsenosť (služba v unionistickej armáde, federálny maršal), krátky prológ na Divokom západe a potom návrat do Gemersko‑malohontskej župy, kde rieši kriminálnu zápletku s nezvestným príbuzným. Knihu oživujú postava luteránskeho farára Pavla Dobšinského, ilustrácie Michala Ivana a výrazné gotické hororové prvky, avšak náhle včlenenie nadprirodzených zložiek v úplnom závere sa javí zbytočné a nekompatibilné s realistickejšou naráciou. Celkovo Červenák ponúka príťažlivé, ale šablónovité ľahké literárne rozptýlenie s minimálnou psychologizáciou postáv a predvídateľným dejom; štýl a redakčné úpravy síce text zjednodušili a spríjemnili čítanie, no autor podľa recenzenta asi dosiahol tvorivý limit a predáva stále ten istý produkt.