Jílek Café

49 recenzií na blogu Jílek Café

Čo by si pomyslel Lacan, keby si zahral videohru

Sumár recenzie
Knihu PlayStation – svet snov (2017) od Alfieho Bowna autor prezentuje ako úvod do digitálnych game studies a analyzuje, ako sa jedna z najdominantnejších konzol, PlayStation, stáva symbolom moci zábavných technológií vyvíjaných globálnymi korporáciami. Bown tvrdí, že videohry formujú túžbu — konštruovanú politicky a algoritmicky — a slúžia ako nástroj ideologickej interpolácie a komerčnej manipulácie, ktorá zasahuje do spoločenských a ekonomických vzťahov. Napriek varovaniam pred nebezpečenstvom úplnej regulácie túžob a rastu imerzie autor hľadá východisko v lacanovskom rozdiele medzi plaisir a jouissance a v možnosti odporu zvnútra digitálneho konštruktu. Kniha je pútavá a populárno-náučná, prináša silné postrehy o priemyselnom rozmere (miliardové zisky) a kapitalistickom realizme, no trpí skratkovitosťou filozofického výkladu a najmä absenciou rodového zreteľa pri analýze reprezentácie žien vo videohrách.
Pokračovať v čítaní
15. 12. 2020

Sociálna psychologicko-satirická románová trojnovela s prvkami politického trileru

Knihou Naničhodnica pokračuje Jana Juráňová v realizácii svojho dlhodobého autorského programu, vychádzajúceho z feministickej analýzy rodových stereotypov. Spoločenskú konformitu tentokrát narúša intersekcionálne, to znamená, že sa sústreďuje na viacero súbežných faktorov, ktoré prehlbujú diskrimináciu človeka. Protagonistka Ľudmila je nielen žena, no navyše stará – má už cez osemdesiat[...]

Pokračovať v čítaní
31. 10. 2020

Zbierka feministických literárnych kontemplácií

Sumár recenzie
Kniha Bielym atramentom od Stanislavy Chrobákovej Repar odkazuje v predslove na esej Hélène Cixous Smiech Medúzy a na koncept písania telom, ktorý upozorňuje na nutnosť prelomiť androcentrický jazyk a otvoriť nové možnosti rodovej sebareflexie. Autorka zhromažďuje recenzie, eseje a doslovy z rokov od 2000, ktoré členila do sekcií Hard (teoreticko‑filozofické texty a polemiky) a Soft (analýzy beletrie slovenskej i zahraničnej, od Haugovej po Tokarczuk a Fridu Kahlo), pričom prináša kontrastívne kontexty zo stredoeurópskeho prostredia. Paradoxne odmieta umelé rozlíšenie medzi feministickou kritikou a gynokritikou a angažovane vstupuje do sporov s teoretičkami, mapujúc domáce i regionálne prístupy k rodu. Dielo tak predstavuje zrelú a prakticky významnú rekognoskáciu neprivilegovaných identít a je dôležitým príspevkom k etablovaniu genderových štúdií na Slovensku proti kultúrnym a politickým odporom.
Pokračovať v čítaní
9. 8. 2020

Geopolitické vízie z geopatogénnej zóny

Sivý dym, podľa ktorého je i kniha od Ziemowita Szczereka pomenovaná, sa pomaly rozlieza z východnej Európy do strednej. Tento zvláštny úkaz právom vzbudzuje obavy: ohýba skutočnosť, zahráva sa so zákonmi časopriestoru a v ľuďoch zanecháva vážne psychické traumy, ak vôbec kontakt s ním prežijú. Námet, akoby vystrihnutý z novely Hmlaod Stephena Kinga či románu Anihiláciaod Jeffa[...]

Pokračovať v čítaní
13. 5. 2020

Posledný mohykán postmoderny

Romány História (2009), Spolu (2015) a Fytopaleontológiatvoria voľnú trilógiu, ktorou Peter Šulej prispieva do subžánru generačnej výpovede o spoločnosti. Rámcovými postavami z kohorty Husákových detí analyzuje prelínanie individuálneho žitia s meniacimi sa reáliami doby, aby v konečnom dôsledku dokázal, že dejiny – či už osobné, alebo univerzálne – nemajú lineárnu a kontinuitnú platnosť,[...]

Pokračovať v čítaní
6. 2. 2020

Bodnárovej drobnokresba novej ženskosti

Chcem redukovať formu“ (s. 68) – píše si do denníka anonymná K., protagonistka knihy Koža od Jany Bodnárovej. Aj samotnú autorku charakterizuje tento postup minimalizácie, v ktorom je práve jednoduchosť tvaru nositeľom komplexnejšieho významu. Rozsahom krátka próza tak epickou šírkou pripomína obsiahly román, avšak zachovaný vo fragmentoch. Túto súvislosť evokuje kompozícia textu, tvorená[...]

Pokračovať v čítaní
6. 2. 2020

Balkovo podivno

V názve svojej knihy Østrov použil Peter Balko zámerne ortografickú dekoráciu, ktorej sa hovorí metalový umlaut, aby sa prostredníctvom nej – takisto ako v prípade uvedenej hudobnej scény – naznačila inšpirácia v germánskom kultúrnom priestore. Za touto diakritickou štylizáciou sa napokon ukrýva konkrétna indícia, keďže preškrtnuté oje charakteristickou prehláskou vo viacerých nordických[...]

Pokračovať v čítaní
20. 12. 2019

Pod čepcom býva najväčšia tma

Sumár recenzie
Kniha Kataríny Kucbelovej Čepiec kritizuje komercializáciu folklóru a populárne napodobeniny (ilustrované reklamou kapely Šalefuky a postavou Mila Suchomela), pričom autorka sa pýta, prečo „folklór v tejto krajine všetkých hneď uvedie do tranzu“. Jej alter ego odmieta folklórne suveníry nie z presvedčenia proti trhu, ale pretože k nim nemá vzťah, a kniha odhaľuje, že postava osemdesiatročnej Iľky je skutočná, pričom text je hybridný útvar medzi memuárom, reportážou a konfesionálnou prózou (docufiction). Kucbelová využíva osobný, poetický prístup na rozbor predsudkov a systémového prenikania nenávisti voči Rómom, pripomínajúc aj historické násilie ako pobedimský krvavý pogrom. Autorka neromantizuje folklór, hľadá skôr antropologickú každodennosť pod Kráľovou hoľou a vykresľuje Iľku ako nedokonalého, reprezentatívne obyčajného človeka, pričom recenzent upozorňuje aj na drobný jazykový lapsus („bielych detí“).
Pokračovať v čítaní
18. 12. 2019

Básne ako mémy

Sumár recenzie
Sólový knižný debut Ivony Pekárkovej Lepšia verzia seba upúta netradičným obalom s lentikulárnymi obrázkami krájača na vajíčka, ktoré naznačujú vizuálnu inštruktáž a deväťdesiatkové flip efekty. Zbierka tematizuje snahu o sebazdokonaľovanie, banálne každodenné situácie a absurdnosť antropocentrického významňovania, pričom autorka používa iróniu, postmoderný minimalizmus a konceptuálne postupy (paródia motivačných mýtov, ekonomizácia metafyzického). Texty často stavajú na komike z pozorovateľského dištancu, refraktujú spoločenské klišé vrátane nacionalistickej hrdosti, no zároveň ostávajú z koncepčného aj kvalitatívneho hľadiska nevyrovnané. Zbierka má invenčný potenciál, ale recenzent ju vníma skôr ako juveníliu — originálnu, no nie vedenú do popredia slovenskej poézie.
Pokračovať v čítaní
6. 11. 2019

Rosovej terapeutické písanie

Sumár recenzie
Michaela Rosová vo svojej knihe Tvoja izba opäť rozvíja známe témy z domácej kultúrnej bubliny, pričom je v diele viditeľná prílišná blízkosť so skutočnými osobami a situáciami, čo recenzent interpretuje ako náznak bulváru. Text funguje ako analytická sondáž medziľudských vzťahov — autorka používa druhú osobu, účelovú monotónnosť a modernistické postupy na vyvolanie splínovej nálady (melanchólie, znudenia a osamelosti), presúva dej z metropolitného Berlína do provinciálnej Bratislavy a pôsobí ako voľné pokračovanie k novele Dandy. Napriek pár silným pasážam a tomu, že Rosová pozdvihla terapeutické písanie na úroveň beletrie, recenzia upozorňuje na pomstychtivé osobné odkazy a na niektoré nadbytočné fragmenty v dodatku.
Pokračovať v čítaní