BooKowski

Román rozpráva o obyčajnom anglickom manželskom páre po dvadsiatich rokoch, keď Douglas Petersen (biotechnik), jeho manželka Connie (kurátorka a bývalá maliarka) a syn Albie (Vajco) vyrazia na okružnú jazdu po Európe, ktorá má byť ich poslednou spoločnou dovolenkou. Tesne pred odchodom do Paríža Connie oznámi, že po dovolenke odíde, cesta sa skomplikuje stretnutiami s mladou Novozélanďankou (Šelma) a dánskou Frejou a eskaluje, keď sa Albie stratí — Douglas musí syna nájsť, ak chce zachrániť manželstvo. David Nicholls napísal veľmi pútavý, dojímavý a humorný príbeh s realistickými postavami a chvíľami smutnými i vtipnými, ktorý čitateľa vtiahne od prvej strany. Záver neprezradím, ale rozhodne nebudete sklamaní.

Po zbadaní vianočnej ponuky v Kauflande recenzent prináša knižnú recenziu detskej rozprávky o deväťročnej Júlii, ktorej adventný kalendár sa ukáže byť bránou do kalendárového kráľovstva. V tomto svete stretáva rôzne postavy — vynálezcu, víly, trpaslíkov a princa Harryho, ktorého sa snaží ovládnuť zákerný radca Leo spolu s neviditeľným spojencom. Keď Leo unesie Harryho, Júlia spolu so svojím šesťročným bratom Ottom vyrážajú na záchranu; kniha kombinuje humor, napätie a vianočnú atmosféru, je určená predovšetkým deťom, ale poteší aj dospelých, a dopĺňajú ju čiernobiele ilustrácie.

Lidia Ostalowska napísala krátku, no podnetnú štúdiu o Rómoch žijúcich v bývalej strednej a východnej Európe, v ktorej skúma ich tradície, kultúru a sociálne postavenie. Autorka ukazuje, že napriek bežným stereotypom sú Rómovia vystavení diskriminácii a rasistickému postoju väčšinovej spoločnosti, čo im sťažuje vymaniť sa z chudoby a sociálneho vylúčenia. Ostalowska necháva Rómom priestor, aby sa slobodne vyjadrili, nehodnotí ich postoje a na základe ich výpovedí vytvára hodnoverný a pútavý obraz ich života (napr. motív „cesta školou“). Keďže moja nová práca bude od októbra úzko prepojená s Rómskou komunitou, táto štúdia mi prišla veľmi vhod.

V debutovom románe autorky Blaženy Ovsenej sledujeme Adama Fejfara, ktorý hľadá sám seba a postupne sa vyrovnáva so svojou sexuálnou orientáciou; téma homosexuality je jednou z nosných, ale nie jedinou líniou príbehu. Najsilnejšie sú kapitoly z Ameriky (Chicago, San Francisco) a množstvo originálnych postáv, ako Samson, Dáša či Filip, zatiaľ čo scény z dediny Vratín pôsobia menej pútavo. Meno Blažena Ovsená môže byť pseudonym a jej skutočná identita nie je známa, no recenzent zdôrazňuje, že dôležitejšie je čo píše. Jazyk románu ešte nie je dokonalý, niektoré kapitoly pôsobia ako mikropríbehy, ale zaujímavý dej a postavy to vyrovnávajú a recenzent sa teší na pokračovanie Neviditeľný zdroj.

David Foenkinos v románe Hlava v oblakoch sleduje päťdesiatnika Bernarda, ktorého po odhalení nevernej manželky a strate práce postihne životný otras. Po návrate k rodičom sa zoznámi s Silviou a postupne nadviaže vzťah, ktorý však narušia minulé väzby a nečakané komplikácie. Kniha je písaná s typickým francúzskym šarmom, humorne aj realisticky, a recenzent Foenkinosa radí medzi svojich obľúbených súčasných autorov.

Ako veľký obdivovateľ ruskej literatúry vítam každé dielo preložené Jánom Štrasserom, a ani Bezbožná ulička ma z tohto hľadiska nesklamala. Román sleduje život lekára Ivana Ogariova, od prísneho rodičovstva, cez štúdium medicíny a manželstvo s Antoškou, až po vášnivý vzťah s mladou Maľou, ktorá mu obráti život. Hoci ma postava Ogariova zaujala, dej podľa mňa trpí príliš veľkým množstvom zamyslení, statickými pasážami a početnými odbočkami, pričom ostatné postavy ostávajú len štatistami. Čakal som výraznejšie emócie a prekvapivé zvraty, no namiesto toho autor ponúka len krátku „prehánku“, takže výsledné hodnotenie je sklamanie.

Román Kristin Hannah s názvom Slávik sa odohráva v dvoch časových rovinách — v období druhej svetovej vojny a v roku 1995 — a sleduje osudy dvoch sestier, pokojnej Vianne Mauriacovej a rebelky Isabelle Rossignolovej. Isabelle sa stáva odbojárkou s krycím menom Slávik, vedie sabotáže a pomáha spojeneckým vojakom, nakoniec je zajatá a deportovaná do koncentračného tábora Ravensbrück, kým Vianne tajne ukrýva a zachráni až devätnásť židovských detí. Po vojne sa Vianne vracia domov tehotná, Ari (Daniel) odchádza do Bostonu a román uzatvára osudy postáv v roku 1995. Recenzent hodnotí knihu ako zaujímavú najmä v pasážach o odboji, ale zároveň nie veľmi originálnu — dej je miestami rozvláčny, postavy (najmä Isabelle) pôsobia naivne a výsledok je len mierne nadpriemerný.

Hlavnými postavami sú dvaja trinásťroční tínedžeri Anna a Max, ktorí vo východnom Nemecku za socializmu snívajú o úniku z neutešenej reality. Anna sa ukrýva v knihách a obáva sa matkinho pitia, Max je utiahnutý syn policajta po smrti matky; obaja sa stretnú a naplánujú útek cez Poľsko, Československo, Maďarsko a Rumunsko až k Čiernemu moru, kde sa pokúsia načierno preplaviť do Turecka. Román písaný denníkovou formou sleduje príbeh z oboch pohľadov, pôsobí vyzreto a čitateľsky príjemne, pričom spracovaním pripomína My deti zo stanice ZOO, len menej depresívne. Autorka zvládla otvorený záver veľmi dobre, výsledkom je príjemné čítanie na necelých sto dvadsiatich stranách, ktorému však chýba väčšia originalita a hlbšie posolstvo.

Novinár židovského pôvodu Jon Ronson cestuje medzi rôznymi konšpiračnými a extrémistickými kruhmi, snažiac sa zostať nestranným pozorovateľom. Vo svojich stretnutiach spomína Omara Bakriho Mohameda, Randyho Weavera, vyšetrovanie Bilderbergu s Jimom Tuckerom, pobyt v sídle Ku Klux Klanu u Thoma Robba, rozhovory s Davidom Ickem, excentrickým režisérom Tonym Kayem, návštevu Aryan Nations i tajného obradu v Bohemian Grove. Kniha ukazuje, ako sa často prelína paranoja, antisemitizmus (s myšlienkou, že „Židia sú dnes metaforou“) a humor, a kladie otázky o tom, či svet riadia skutočne mocné tajné elity alebo len blázni a samozvanci. Výsledkom je pútavé, miestami tragikomické čítanie, ktoré si udržiava nadhľad a zostáva podľa recenzie stále aktuálne.

Je zrejmé, že táto recenzia nie je objektívna — román Nórske drevo od Harukiho Murakamiho bol pre recenzenta počas vysokej školy niečo ako Biblia, preto sa k nemu po desiatich rokoch opäť vrátil. Dej sa odohráva v Japonsku na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia a sleduje študenta Tóra Watanabe, ktorého život zásadne ovplyvní samovražda priateľa Kizuki a následný psychický kolaps jeho blízkej Naoko; Tóru je pritom rozpoltený medzi povinnosťou voči Naoko a nádejou, ktorú predstavuje živšia a vtipná Midori, pričom dôležitú úlohu hrajú aj cynický Nagasawa a starostlivá Reiko. Román neponúka komplikovaný dej, ale hlboké postavy a témy ako smrť, láska, depresia, sexualita a filozofia; miestami obsahuje gýč a sentiment, no zároveň vyniká skvelým humorom a dialógmi, preto ho recenzent aj po rokoch považuje za výnimočný.