Hlavnou postavou je Jonatán, ktorý sa vo veľkomeste preslávil ako celebrita reality šou. Po rýchlokvasenej sláve si poangličtil meno na Jonathan. Postupne samozrejme upadá do zabudnutia, pričom ľuďom (divákom) utkvela v pamäti iba jeho sexuálna orientácia. // Jozef Kuric
Keď sa slovenské knižné vydavateľstvo, zaoberajúce sa najmä kvalitnou prekladovou literatúrou, rozhodne vydať v krátkom čase niekoľko domácich autorov, je určite vhodné spozornieť a aj uznanlivo pokývať hlavou.
Biznis celebritiek – predvádzanie vlastného nezáživného ega v knižných publikáciách.
Dnešná doba nás zaplavuje nielen množstvom nepodstatných informácií, ale aj množstvom nezaujímavých životov, ktoré sa na nás valia z regálov kníhkupectiev. Herečka,… ...
Biznis celebritiek – predvádzanie vlastného nezáživného ega v knižných publikáciách.
Dnešná doba nás zaplavuje nielen množstvom nepodstatných informácií, ale aj množstvom nezaujímavých životov, ktoré sa na nás valia z regálov kníhkupectiev. Herečka, speváčka, moderátorka, rosnička, nevýrazné celebritky sa v dnešných časoch často prezentujú a pretŕčajú za každú cenu. Ak k tomu primixujeme ambicióznu novinárku, ktorá chce napísať pikantný príbeh o hercovi, dostaneme príbeh Ani ryba, asi rak.
Život Jonatána v malomestskom prostredí v rozvrátenej rodine nemôže byť náplňou knižného trháka. Herec, známy zabávač a účastník tanečnej šou je gay. Novinárka chce postaviť úspech svojej knihy práve na inakosti. Nie je však jedinou supičkou, ktorá sa chce priživiť na pohasínajúcej hviezde, a tak sa dej skomplikuje. Začínam panikáriť. Absolvovali sme už dve sedenia, dve predpoludnia stál na stole medzi nami diktafón, nič mu neušlo, a on nie a nie načať tému s veľkým „T“. Ľudia ho predsa poznajú. Vedia, že je to (vlastne že to bol) herec, no, ruku na srdce, najviac si ho pamätajú za to, že je teplý. Je teplý herec a šoumen, no zatiaľ na mňa nepôsobí nijako výstredne, teda ak nerátam tie výlevy z detstva, ktoré zanietene nazýva „obrazy‟. Ako sa vyhrážal včera, dnes sa opäť rozkecal o škole. Zdá sa, že na čudných ľudí mal naozaj šťastie. Ak nerátame všetkých spolužiakov, mentálne labilnú družinárku a priblblý zlozvyk vyháňať decká cez veľkú prestávku na chodbu, kde sa mali organizovane prechádzať v kruhu ako dobytok, zatiaľ čo dozor nad nimi šibrinkoval dlhým ukazovátkom, ich triedna bola hotová star.
