Keď som pred štyrmi rokmi prečítala Goldingov román Pán múch, bola som otrasená. Príbeh o mladých stroskotancoch, vytrhnutých z bežného života a odsúdených postarať sa o seba bez pomocnej ruky dospelých, obsahoval príliš veľa násilia a negatívneho pohľadu na ľudskú podstatu. Toto rané dielo Williama Goldinga - nositeľa Nobelovej ceny za literatúru - sa považuje za významnú súčasť literárnej[...]
Je trocha paradoxné, že jednu z najlepších kníh minulého roka nášho knižného trhu s názvom Ľudskosť, vydalo vydavateľstvo novín a teda akási fabrika na správy. V čom je ten paradox? V tom, že jej autor Rutger Bregman je toho názoru, že v súčasnosti v humanitu a dobro neveríme najmä pod váhou ťaživých informácií, ktoré nám dennodenne servírujú média.
V čom sa mýlia apokalyptické filmy, keď zobrazujú prírodné pohromy alebo vojnu? Ako sa v skutočnosti správajú ľudia pri bombardovaní? Čo naozaj zažili deti, ktoré stroskotali na pustom ostrove, a prečo to bolo také odlišné od knižného príbehu Pán múch? Ako… ...
V čom sa mýlia apokalyptické filmy, keď zobrazujú prírodné pohromy alebo vojnu? Ako sa v skutočnosti správajú ľudia pri bombardovaní? Čo naozaj zažili deti, ktoré stroskotali na pustom ostrove, a prečo to bolo také odlišné od knižného príbehu Pán múch? Ako došlo k zásadným pozitívnym prerodom spoločností, napríklad k ukončeniu apartheidu? Ak existuje presvedčenie, ktoré spája ľavičiarov a pravičiarov, psychológov a filozofov či starovekých a moderných mysliteľov, tak je to tichý predpoklad, že ľudia sú zlí. Je to presvedčenie, ktoré inšpiruje novinové titulky a usmerňuje zákony, ktoré utvárajú naše životy. Toto presvedčenie je hlboko zakorenené v západnom myslení od Machiavelliho po Hobbesa, od Freuda po Pinkera. Ľudia sú vrajvo svojej prirodzenosti sebeckí a poháňa ich v prvom rade vlastný záujem. Medzinárodný bestseller Rutgera Bregmana Ľudskosť: Optimistická história človeka ponúka nový pohľad na uplynulých 200 000 rokov ľudských dejín a snaží sa dokázať, že sme od prírody prívetiví, že sme zameraní viac na spoluprácu ako na konkurenciu a že sme náchylní si navzájom skôr dôverovať než neveriť. Keď si o ľuďoch myslíme to najhoršie, to najhoršie sa v našej politike a ekonomike napokon aj prejaví. Ak však uveríme, že v ľuďoch sú prívetivosť a altruizmus hlboko zakorenené, položíme tým základy pre ozajstné zmeny v spoločnosti.
