Oleg Sencov sa narodil na Kryme ako etnický Rus, no dušou je Ukrajinec. Aj preto sa nedokázal zmieriť s ruskou anexiou Krymu. Jeho angažované protesty voči tomuto okupačnému aktu, mu Rusko oplatilo 20 ročným väzením. Odsúdili ho v politicky vykonštruovanom procese v roku 2015, no našťastie sa po piatich rokoch dostal na slobodu. V ruskom žalári tento vyštudovaný ekonóm a režisér napísal[...] Pokračovať v čítaní
Román Šarkany je zaujímavým poetickým, pokojne môžem napísať, že už aj historickým románom, keďže jeho dej sa odohráva v prvej polovici 20. storočia. Napísal ho francúzsky spisovateľ Romain Gary, vlastným menom Roman Kacew, a vo Francúzsku vyšiel ešte v roku 1980. Na slovenské vydanie sme si teda museli počkať skoro 40 rokov a trúflo si na to iba malé novovzniknuté vydavateľstvo. Pokračovať v čítaní
Kozmonov hlavný hrdina Marek Wolf sa zo slovenských súčasných detektívok asi najviac podobá na jeho slávnejšieho kolegu Harryho Holea (Jo Nesbø). Je to tiež nonkomforný samotár s komplikovanou rodinnou anamnézou, pohybujúci sa medzi svetmi podsvetia a bojom za spravodlivosť, a dokonca aj medzi dvoma odlišnými geografickými a jazykovými lokalitami (Slovensko, Kanada). Pokračovať v čítaní
V súvislosti s Prahou mám také dva malé, a vôbec nie neuskutočniteľné knižné sny. Prvým je poprechádzať sa jej ulicami, inšpirovaný historickou detektívkou Krv prvorodených od Juraj Červenáka, a tým druhým je, prejsť sa zákutiami imaginárnej Prašiny Vojtěcha Matochu. Pokračovať v čítaní
Každý proces transformácie spoločnosti býva bolestivý. Stredná Európa s tým má niekoľko traumatických skúseností a dokazuje to aj maďarský román Spiatočka. Pokračovať v čítaní
Občas si kladiem tieto otázky: Prečo Škandinávia dominuje v žánroch ako sú detektívka a krimi? Čo je vlastne príčinou ich celosvetového úspechu? Prečo dobré detektívky nevznikajú aj na Slovensku? Priznám sa, ani na jednu z týchto otázok nemám žiadnu relevantnú odpoveď, hoci občas dobré detektívky vznikajú aj na Slovensku. Pokračovať v čítaní
Pri výklade dejín sa iba ťažko dá aplikovať hypotetická metóda ich výkladu: čo by bolo keby? O to viac sa však dá s dejinami pohrať v prozaickej tvorbe, pričom tvorivý autor s dobrou fantáziou dokáže vytvoriť alternatívne dejiny pre akéhokoľvek historické obdobie. V roku 1998 sa to podarilo Igorovi Otčenášovi. V roku stého výročia úmrtia M.R. Štefánika sa s novodobými dejinami Slovákov pohral[...] Pokračovať v čítaní
Svet sa za ostatné storočie zásadne zmenil, ale väčšina západniarov si napriek tomu o jeho zvyšku myslí, neaktuálne veci. Vo svojej knihe Moc faktov to uvádza Hans Rosling (1948–2017). Tvrdí, že väčšinu sveta stále vnímame ako rozvojovú, s nízkou úrovňou života, teda veľmi zaostalé miesto s vysokou úmrtnosťou. Opak je však pravdou. Pokračovať v čítaní
Nebudem tajiť, že najnovšiu knihu Juraja Červenáka – Les prízrakov, som čítal o trocha skôr ako bežní čitatelia. Bolo to so súhlasom autora a aj vydavateľa. Je zbytočné tiež zastierať, že som celkom oddaný fanúšik autora, a to najmä jeho série Kapitán Stein a notár Barbarič. Pokračovať v čítaní
„Na detstvo nemám ani jednu šťastnú spomienku.“ Tak znie prvá veta autobiografického románu Édouarda Louisa Koniec Eddyho. Čitateľ sa na nasledujúcich stranách presviedča, že tieto pocity autora – hlavnej postavy, sú oprávnené, keďže hneď úvodná scéna až veľmi naturalisticky popisuje akému šikanovaniu musel ako dieťa čeliť. Pokračovať v čítaní