Už je tomu nejaký ten týždeň, čo mi kamarátka a blogerka Lenka požičala knihu Ivany Havranovej: Lásky jednej smutnej krásky. Pustila som sa do čítania tak rýchlo, ako rýchlo opadlo moje nadšenie. Už z obsahu na zadnej strane obálky knihy som tušila zradu, no vždy sa snažím nebrať ohľad na jej vonkajšie prevedenie. Tak som teda zatla zuby a čítala.
Jedným z mála plusov tejto knihy je[...]
Niektoré bytosti ženského pohlavia sa stretávajú so záujmom mužov od útleho detstva. Spolužiaci im nosia žuvačky, píšu lístočky, čakajú na ne pred domom... A takto sa to v ich živote ťahá až dokonca. Mnohé z obdivovaných sa vydávajú ešte aj v domovoch… ...
Niektoré bytosti ženského pohlavia sa stretávajú so záujmom mužov od útleho detstva. Spolužiaci im nosia žuvačky, píšu lístočky, čakajú na ne pred domom... A takto sa to v ich živote ťahá až dokonca. Mnohé z obdivovaných sa vydávajú ešte aj v domovoch dôchodcov. Jana, hlavná postava tohto románu, odhalí celý svoj láskový život, ktorý teda nebol vôbec pokojný. Prežívala dni plné nehy, napätia, smútku, vyčkávania... I napriek tomu, že fungovala s najrôznejšími frajermi, zamiluje sa do nie najvýnimočnejšieho človeka, vydáva sa za neho a román pokračuje. Románikmi. A čo myslíte. Možno takto žiť manželský príbeh?
