Čas žitia a čas umierania

Na príbehu nemeckého vojaka Graebera, ktorý bojuje na Východnom fronte a po dvoch rokoch dostane dovolenku na návštevu rodičov v Nemecku, ukazuje Remarque všetku nezmyselnosť vojen a vraždenia ľudí. Graeber odchádza na tri týždne do vlasti, cestou si predstavuje blahobyt a najmä pokojné časy, v akých jeho rodičia žijú, no na svoje veľké prekvapenie nenájde ani rodičov ani dom, v ktorom bývali, a takmer celé rodné mesto je zrovnané so zemou. Nastane horúčkovité hľadanie po známych, pri ktorom Graeber stretáva bývalú spolužiačku Alžbetu, takisto osamelú ako on, a títo dvaja prežijú spolu kŕčovitú spleť šťastia i hrôzy, až sa pred Graeberovým odchodom zosobášia. Krátko po príchode na front však Graeber zahynie. Zahynie nezmyselne, preto, že jeho miesto v tejto vojne bolo nezmyselné: už tým, že sa dal nachytať na nezmysel, stal sa vinníkom. A táto vnútorná logika Remarquových postáv má svoje hlboké opodstatnenie.