Po prečítaní tejto knihy nastupujem do bratislavskej emhádéčky len prednými dverami, ak to náhodou dovoľuje počet ľudí vo voze natlačených. Pritom pozorne sledujem výraz šoféra, ktorému na tých pár minút zverujem do rúk svoj krehký život. Áno, občas ma chytá paranoja. ? Ale som vďačný za tento pocit úzkosti, nech to znie akokoľvek divne. Nikdy ... The post Recenzia: Ako som vozil Nórov[...] Pokračovať v čítaní
Recenzované knihy: